Mince Leopolda I. Habsburského 1657-1705
Leopold I. bol štvrtým synom Ferdinanda III., ktorý vládol v rokoch 1637-1657. Pôvodne mal vládu prevziať Ferdinanda IV., Leopoldov starší brat avšak ten v roku 1654 zomrel. Zaujímavosťou je, že existujú vyrazené korunovačné žetóny Ferdinanda IV.. Ide o skutočne zaujímavé historické kúsky.
Našu ponuku mincí Leopoldovho otca Ferdinanda III. nájdete priamo tu.
Úvod do vlády Leopolda I. Habsburského
Leopold I. bol korunovaný za uhorského kráľa v Bratislave a to dňa 27. júla 1655. Titul cisára Svätej Ríše Rímskej získal až v roku 1685. Celková politická situácia v Európe počas vlády Leopolda nebola ideálna. Habsburskú monarchiu ohrozovali turecké nájazdy, ktoré vyvrcholili obliehaním Viedne v roku 1683. Zároveň tu bola turecká armáda porazená poľským vojskom pod vedením Jána Sobieskeho. Postupne sa darilo oslobodzovať ďalšie časti Uhorska vďaka víťazstvám veliteľa cisárskych vojsk Eugena Savojského.
Keďže sa podarilo postupne zatlačiť turecké vojská a oslobodiť väčšinu Uhorska, tak od roku 1691 bolo možné pričleniť k Uhorsku aj Sedmohradsko. Leopold bol nútený počas svojej dlhej vlády riešiť aj pomerne citlivé otázky ohľadom náboženstva, keďže počas jeho vlády vzniklo povstanie Imricha Tököliho a neskôr vzniklo aj povstanie Františka II. Rákociho, ale to už nemalo náboženský rozmer. V roku 1681 na šopronskom sneme Leopold uznal protestantom istú náboženskú slobodu.
Leopold I. a menová politika
Za vlády Leopolda I. Habsburského sa takmer zavŕšila snaha o zjednotenie menového systému v Habsburskej monarchií. V roku 1659 bol vydaný dôležitý dokument, ktorým sa upravovala menová situácia. Daný krok si vynútila pomerne zlá peňažná situácia v krajine. Krátko po skončení 30-ročnej vojny (1648) bola monarchia doslova zaplavená zahraničnými, nekvalitnými mincami. Išlo o drobné mince predovšetkým z Poľska.
Práve vyššie spomínaným dokumentom sa pristúpilo k razbe nových druhov mincí v celej monarchií. Boli stanovené nové metrologické normy pre strieborné mince. Toliare, poltoliare a štvrťtoliare boli razené z kvalitného 87,5% striebra. Ďalej sa pristúpilo k razbe nových nominálnych hodnôt grajciarov. Išlo o 15-grajciare a 6grajciare, ktoré boli razené v akosti 56,3 a 43,8%. Štandardne sa razili aj 3-grajciare, ktorých akosť bola stanovená na úrovni 41,4%. Drobné 1-grajciarové mince obsahovali len 25% striebra.
Leopold I. Toliar 1690 KB – Mincovňa Kremnica, averz
Leopold I. Toliar 1690 KB – Mincovňa Kremnica, reverz
Leopold I. XV grajciar 1664 – Mincovňa Praha, averz
Leopold I. XV grajciar 1664 – Mincovňa Praha, reverz
V roku 1680 a 1693 prišlo k ďalším menovým zmenám. V roku 1680 sa zmenila akosť niektorých druhov mincí. Pri 6-grajciarových minciach sa znížila hmotnosť z 3,73 gramu na 3,29 gramu, ale čistota striebra ostala zachovaná. Menová úprava z roku 1693 priniesla viacero zmien. Bol znížená akosť 3-grajciarových mincí na 35,9%. Hmotnosť 1-grajciaru klesla o 0,2 gramu. Avšak bol zvýšená nominálna hodnota 15-grajciarových mincí na 17 grajciarov a 6-grajciarových mincí na 7 grajciarov.
Leopold I. VI grajciar 1673 KB – Mincovňa Kremnica, averz
Leopold I. VI grajciar 1673 KB – Mincovňa Kremnica, reverz
Hodnota dukátu bola v roku 1693 stanovená na dva toliare a jeden toliar predstavoval 120 grajciarov. Takže na jeden dukát bolo nutných až 240 grajciarov.
Zlaté mince Leopolda I. Habsburského
Počas panovania Leopolda I. sa vyrazila aj slušná paleta zlatých mincí. Dokonca sú známe aj násobky dukátov ako 10-dukátové alebo 5-dukátové mince. Používali sa hlavne v medzinárodných platbách alebo aj na luxusné nákupy šľachty. Dnes sa tieto mince považujú za extrémne vzácne kúsky, ktoré neraz dosiahnu hodnotu aj viac ako 100-tisíc eur.
Poznáme aj štandardné dukáty Leopolda I. avšak aj tu je vhodné poznamenať, že ide o pomerne vzácne mince, ktoré v pekných zberateľských stavoch dosahujú vysoké hodnoty. Na prednej strane kremnických dukátov Leopolda I. bola situovaná stojaca postava panovníka s ríšskym jablkom v ruke a na zadnej strane bola umiestnená Panna Mária s Ježiškom.
Zo zlatých mincí Leopolda I. poznáme aj tretinu, štvrtinu a šestinu dukátu. Síce ide o drobné malé mince, avšak ich výskyt na trhu je ojedinelý, čo z nich robí vzácne zberateľské kúsky.
Nová technika razby mincí za vlády Leopolda I. Habsburského
Za vlády Leopolda sa najviac mincí razilo hlavne v mincovni Kremnica. O mincovni v Kremnici aj jej začiatkoch sme už písali článok, ak Vás zaujímajú jej dejiny, tak si ho neváhajte prečítať.
Produkcia kremnickej mincovne bola skutočné značná. V roku 1661 bol do mincovne nainštalovaný tzv. valcovací stroj na razbu mincí. Stroj fungoval tak, že medzi dvoma valcami prechádzal pás kovu (striebra, zlata alebo medi). Na valcoch boli umiestnené razidlá, ktoré do kovového plechu následným pohybom odtlačili výjavy z razidiel. Touto technikou vzniklo na páse niekoľko desiatok mincí. Mince sa následne vystrihovali z plechu kovovými kliešťami.
Zamestnanci mincovní po celej monarchií neochotne zavádzali do praxe razbu mincí na stroji. Jednoducho sa báli o svoje zamestnanie. Tak napríklad mincovňa v Jáchymove nikdy tento stroj neinštalovala. V Kremnici bol valcovací stroj umiestnený až v roku 1661. Avšak jeho prvé uvedenie do prevádzky bolo v mincovni v meste Hall a to už v roku 1568. Faktom však ostáva to, že inštalovaním valcovacieho stroja do prevádzky boli mince skutočne pekne a ostro vyrazené. Produkcia mincovní výrazne vrástla a do obehu sa dostávalo viacej kvalitných mincí.
Záver
Mince Leopolda I. Habsburského patria medzi najzbieranejšie staré mince z habsburskej monarchie. Za Leopolda sa vyrazilo neskutočné množstvo krásnych a zberateľsky zaujímavých mincí. Len z Uhorska poznáme 22 druhov mincí. Jednoducho mince Leopolda I. môžete zbierať celý život a stále máte čo objavovať.
Ak Vás zaujíma zbieranie mincí Leopolda I. Habsburského, tak si pozrite aj našu ponuku jeho mincí, ktorú nájdete priamo tu.
Pokiaľ sa venujete numizmatike a radi by ste sa dozvedeli ďalšie zaujímavosti, tak nás môžete sledovať aj na YouTube, kde pravidelne pridávame videá z numizmatiky.
Autor článku: Mgr. Michal Petríček, PhD.