Kremnická mincovňa a jej začiatky
Pre numizmatikov z nášho geografického regiónu je kremnická mincovňa azda jeden z najvýraznejších termínov. Predsa každý jeden zberateľ mincí na Slovensku, ale aj v Českej alebo Maďarskej republike istotne nájde vo svojej zbierke mincu, ktorej príbeh začala písať mincovňa Kremnica.
Karol Róbert z Anjou sa snažil o pozdvihnutie Uhorského kráľovstva. Uskutočňoval značné množstvo rôznych reforiem. Jednou z jeho hlavných snáh bolo uskutočnenie menovej reformy a ozdravenie obeživa v krajine. Postupne zaviedol razbu zlatých mincí, ktoré sa začali raziť v roku 1325 v Budíne a postupne aj v ďalších uhorských mincovniach a teda aj v Kremnici. Ak sa zaujímate o zbieranie mincí Karola Róberta z Anjou, tak pozrite si našu ponuku, kde pravidelne dopĺňame nové kúsky.
Mincové a banské privilégium z roku 1328
Presný dátum vzniku kremnickej mincovne nám nie je známy, ale s istotou vieme, že dňa 17. novembra 1328 dostala banská osada menom Cremnychbana kráľovské privilégium. Mesto Kremnica dostalo od Karola Róberta z Anjou banské a mincové právo. Privilégium uhorského kráľa povoľovalo obyvateľom Kremnice využívať lesy a pôdu v okruhu dvoch míľ, v Uhorskom kráľovstve predstavovala jedna míľa približne osem kilometrov.
Kremničania dostali privilégium podľa vzoru českého mincového a banského mesta Kutná Hora. Ďalej podľa tohto privilégia mali obyvatelia Kremnice možnosť vlastnej voľby richtára a mestskej rady so súdnou právomocou.
Mincovňa v Kremnici spadala pod mincovú a banskú komoru v Kremnici. Mincové aj banské komory sa dávali do nájmu obchodníkom, ktorý odvádzali panovníkovi istú ročnú sumu, teda išlo o ročné nájomné. Z čias vlády Karola Róberta z Anjou poznáme nájomné zmluvy na kremnickú komoru z rokov 1335, 1338 a 1342. Prvým nájomcom kremnickej komory, teda komorným grófom bol magister Hypolit.
Privilégium mesta Kremnica z roku 1328 – foto/zdroj: minv.sk
Aké mince sa začali v kremnickej mincovni raziť?
V kremnickej mincovni sa hneď v úvode započalo s razbou všetkých druhov mincí. Azda najviac sa razili drobné strieborné denáre. Neskôr sa k denárom pridali aj strieborné groše. Zlaté florény, neskôr známe ako dukáty sa taktiež razili v úvode vzniku mincovne. Treba uviesť, že už za niekoľko desaťročí sa mincovňa v Kremnici stala najkvalitnejšou mincovňou v Uhorsku a razil sa tu najväčší počet mincí. Dukáty z kremnickej mincovne si našli veľkú obľubu v celej strednej Európe a považovali sa za najkvalitnejšie zlaté mince svojej doby.
Karol Róbert Denár H 497 ľalie – mincovňa Smolník
Karol Róbert Denár H 497 ľalie – mincovňa Smolník
Karol Róbert groš – mincovňa S – ľalia – Smolník
Novinka na minciach v podobe mincových značiek
Počas vlády arpádovskej dynastie bola v Uhorsku len jedna mincovňa, v Ostrihome. Za vlády Karola Róberta vzniklo niekoľko nových mincovní a tak bolo nutné vedieť rozlíšiť aká mincovňa vyrazila konkrétnu mincu. Zaviedla sa povinnosť dávať na mince mincové značky. Prvé mincové značky sú známe práve z obdobia vlády Karola Róberta. Keďže mince produkovalo až desať mincových komôr bolo nutné a správne, aby bolo rozpoznateľné, ktorú mincu vyrazila príslušná mincovňa. Tak napríklad kremnické značka bola CR, Budín mal značku BV, Smolník S – ľalia a podobne. V priebehu storočí sa jednotlivé mincové značky menili, pravdepodobne podľa mena komorného grófa.
Spôsob razby mincí v začiatkoch kremnickej mincovne
Spôsob razby mincí sa veľmi nemenil od toho ako sa mince razili aj za predošlých uhorských kráľov, teda za Arpádovcov. Mince sa razili štandardne úderom kladiva do razidla. Odlišná bola príprava mincových kotúčikov. Počas Arpádovcov sa razili veľmi malé mince, ktorých priemer dosahoval najviac 15 mm a často aj menej. Pri denároch Karola Róberta z Anjou sa technika razby a prípravy mincových kotúčikov moc nemenila, iba sa zvýšila čistota striebra na približne 50 – 60%.
Keďže sa začalo s razbou väčších strieborných mincí, ktorých priemer bol približne 27 – 29 mm, tak tu sa už musela meniť aj technika prípravy mincových kotúčikov. V prípade grošov sa mincové kotúčiky kvečovali – čo znamenalo, že sa vkladali do špeciálnych kliešťov, kde sa ich okraje zarovnávali a orezávali. Bolo tiež nutné zistiť aký silný úder sa mal vynaložiť, aby mince boli vyrazené pekne hlboko a boli dostatočne reprezentatívne.
Pri drobných denároch sa stretávame s tzv. dvojrázom, keď je mincový obraz posunutý a obraz s textom na minci nie je zreteľne čitateľný. Groše a dukáty mali pôsobiť viac reprezentatívne a preto bola ich kontrola prísnejšia. Tú mal na starosti zástupca mincmajstra – vardajn.
Vladislav II. Jagelovský Denár Kh – Dvojráz na kremnickom denáre z konca 15. storočia.
Za dátum vzniku kremnickej mincovne sa považuje 17. november 1328. Ide o najdlhšie nepretržite fungujúci podnik v Európe. Kremnická mincovňa nám razí nepretržite mince už skoro 700 rokov. Ako zberatelia a nadšenci numizmatiky veľmi odporúčame návštevu expozície mincovne v Kremnici aj s expozíciou múzea Mincí a Medailí v Kremnici. Je to zážitok pre každého, ktorého len trošku baví svet starých mincí.
Ak vás zaujíma zbieranie starých mincí a neviete ako začať, tak si prečítajte náš článok, kde sa venujeme práve úvodu do numizmatiky. Sledujte nás aj na YouTube, kde pravidelne pridávame nové videá a rozoberáme jednotlivé numizmatické témy.
Autor: Mgr. Michal Petríček, PhD.