Bitka pri Moháči a numizmatika: Príbehy ukryté v starých minciach

Bitka pri Moháči a numizmatika: Príbehy ukryté v starých minciach

Rok 1526 sa navždy zapísal do dejín Uhorska. Bitka pri Moháči znamenala nielen tragickú porážku uhorského vojska, ale aj zásadný zlom, ktorý ovplyvnil ďalšie smerovanie krajiny na celé desaťročia. Za touto známou historickou udalosťou však možno nájsť aj príbeh, ktorý je blízky numizmatike – príbeh mincí, panovníkov a politických zmien, ktoré po Moháči nasledovali.

Mince totiž nie sú iba prostriedkom platby či predmetom zberateľského záujmu. Sú aj malými historickými dokumentmi. Nesú mená panovníkov, ich portréty, erby a symboly svojej doby a často dokážu pripomenúť udalosti, ktoré formovali celé generácie. Práve preto sa na bitku pri Moháči môžeme pozrieť aj z numizmatického pohľadu.

Aké mince sa v Uhorsku používali pred bitkou pri Moháči?

Tesne pred bitkou pri Moháči sa v uhorskom kráľovstve používali predovšetkým strieborné groše, denáre a oboly a tiež zlaté dukáty. Strieborné denáre a oboly Vladislava II. a Ľudovíta II. Jagelovského boli pomerne jednotné čo sa týka ikonografie. Udržali si aj pomerne vyššou akosť striebra. Na prednej strane mince sa nachádzal erb jagelovských panovníkov a okolo neho bolo v kruhopise uvedené meno panovníka aj s jeho titulmi. Na zadnej strane mince bola už tradične vyobrazená Panna Mária s Ježišom a s kruhopisom v latinskom texte PATRONA VNGARIE, teda patrónka Uhorska. Tento typ denáru je známy už od menovej reformy Mateja Korvína, ktorá sa uskutočnila v roku 1468 – Ak vás zaujímajú mince Mateja Korvína, tak našu ponuku nájdete na e-shope.

Vladislav II. Jagelovský Denár 1510 KG

Mince Jagelovcov sa razili vo viacerých mincovniach, z ktorých sú najznámejšie predovšetkým Kremnica a Košice, avšak sú známe aj zriedkavejšie mincovne ako Baia Mare alebo Sibiu. V tomto článku sa budeme viacej venovať mincovníctvu Ľudovíta II. Jagelovského, keďže ten priamo súvisí s bitkou pri Moháči. Pokiaľ sa zaoberáte zbieraním stredovekých mincí Jagelovcov, tak si pozrite aj našu ponuku mincí Vladislava II. Jagelovského.

Krátka epizóda nových denárov za Ľudovíta II. Jagelovského

Ľudovít II. Jagelovský nastúpil na uhorský trón v roku 1516 a vládol len desať rokov. Počas svojej vlády sa snažil predovšetkým znížiť moc šľachty v uhorskom kráľovstve. Z jeho panovania poznáme niekoľko druhov strieborných mincí. Ide hlavne o groše, denáre a oboly. Taktiež boli razené aj zlaté dukáty, avšak tie patria dnes medzi vzácne a pomerne drahé numizmatického kúsky. Najviac razených druhov mincí z vlády Ľudovíta II. bolo z denárov. Tie sa razili vo viacerých mincovniach. Najväčšia produkcia denárov bola v kremnickej mincovni, kde sa každý rok vyrazilo značné množstvo týchto drobných strieborných plieškov.

Ľudovít II. Jagelovský Denár 1526 C ľalia – Mincovňa Košice

Ľudovít II. sa snažil aj o určitú menovú reformu, keď zriadil razbu denáru typu moneta nova čo v preklade znamená nová minca. Z mincí typu moneta nova poznáme groše, denáre a oboly. Medzi zberateľsky dostupné patria predovšetkým denáre. Groše aj oboly typu moneta nova patria medzi numizmatické vzácnosti. Nové mince boli razené z pomerne nízkeho obsahu drahého kovu a obyvateľstvo nemalo príliš v láske takýto druh mincí a tak sa tento typ neujal a postupne sa mincovne vrátili k razbe pôvodných typov. Dôvodom Ľudovítovej menovej reformy bola snaha o získanie financií na boj proti Turkom. Avšak ako dobre vieme ani táto snaha mu v tom nepomohla a uhorská armáda bola za krátku dobu porazená v bitke pri Moháči v roku 1526, kde položil svoj život aj mladý a ambiciózny kráľ Ľudovít II. Jagelovský.

Ľudovít II. Jagelovský Denár 1522 LK – Moneta Nova

Zaujímavosťou je, že z Ľudovítových mincí sa nám zachovali aj razby z roku 1527. Mince s titulom Ľudovíta II. a ročníkom 1527 sa považujú za takzvané posmrtné razby. Tu je na mieste vysvetliť, že mince s ročníkom 1527 boli v mincovniach vyrazené už o rok skôr a tak sa dostali do obehu aj keď už bol panovníkom niekto iný. Posmrtné razby sú zvyčajne vzácne a numizmatici si ich cenia viac. Pokiaľ vás zaujímajú mince Ľudovíta II. Jagelovského, tak si pozrite aj našu ponuku, ktorú nájdete na e-shope.

Protikráľ Ján Zápoľský a jeho mince

Po smrti Ľudovíta II. Jagelovského nastala v Uhorsku pomerne ťažká situácia. Do krajiny sa pravidelne dostávali nájazdy tureckých vojenských jednotiek a o uhorský trón vypukla otvorená vojna medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Habsburským. Ján Zápoľský bol synom uhorského palatína Štefana Zápoľského (ten mal titul uhorského palatína za vlády Mateja Korvína). Ján Zápoľský odmietol pomôcť Ľudovítovi v boji proti Turkom a so svojím vojskom neprišiel k Moháču. Rátal s tým, že po smrti mladého kráľa nastúpi na uhorský trón.

Ján Zápoľský pokračoval v mincovej produkcií, tak ako sa mince produkovali za Ľudovíta. Podobne nechal raziť strieborné groše, denáre a oboly a zlaté dukáty. Jeho mince boli razené tiež vo viacerých mincovniach ako Kremnica, Košice, Budín a veľa ďalších. Všeobecne mince Jána Zápoľského patria medzi vzácnejšie kúsky a zberateľsky vyhľadávané. Medzi jeho najbežnejšie mince patrí denár ročníku 1527 z mincovne Kremnica. Treba uviesť, že väčšina mincí Jána Zápoľského si udržala pomerne vysokú kvalitu. Pozrite si našu ponuku mincí Jána Zápoľského.

Ján Zápoľský denár 1527 KT – Mincovňa Kremnica

Ferdinanda I. Habsburský a nástup nových mincí v Uhorsku

Ferdinand I. Habsburský bol korunovaný za uhorského kráľa až o mesiac neskôr ako Ján Zápoľský, konkrétne 17. decembra 1526. Postupne so Zápoľským viedol niekoľko vojenských konfliktov, až napokon v roku 1540 podpísali takzvaný Varadínsky mier, kde si rozdelili sféry vplyvu s tým, že po smrti Jána Zápoľského pripadne jeho územie pod správu Habsburgovcov.

Ferdinand z počiatku pokračoval v Uhorsku razením pôvodných mincí, avšak postupne sa snažil o zjednotenie menového systému vo všetkých habsburských krajinách. Predsa v Uhorsku obiehali groše, denáre a oboly. V Českom kráľovstve to boli pražské groše a biele peniaze, no a v ostatných habsburských krajinách to boli grajciare a fenigy. Zjednotiť všetky tieto krajiny pod jeden menový systém bolo skutočné náročné a preto sa to vlastne podarilo zavŕšiť až vládou Márie Terézie, takže počas niekoľkých storočí sa o to habsburgovci neustále usilovali.

Ferdinand I. 3 grajciar 1552

Ferdinand I. Pražský groš 1535

Mince Ferdinanda I. Habsburského si v Uhorsku zachovali pomerne vysokú kvalitu, aj keď kvalita denárov a obolov postupne klesala. Za vlády Ferdinanda sa v Uhorsku razili strieborné groše, denáre a oboly a tiež aj toliare. Prvé toliare sa razili aj za Jagelovcov, ale tu išlo skôr o reprezentatívne mince. Zo zlatých mincí sa už štandardne pokračovalo v razbe dukátov. Za Ferdinanda I. sa mince razili predovšetkým v Kremnica, Košiciach, ale aj v Bratislave a po smrti Jána Zápoľského aj v ďalších mincovniach ako Nagy Banya, Sibiu a podobne. Ak Vás zaujali mince Ferdinanda I. Habsburského, tak neváhajte a pozrite si našu ponuku.

Ferdinand I. Denár 1527 Košice – vzácna razba

Ferdinand I. Denár 1528 C Lalia – Mincovňa Košice

Ferdinand I. Denár 1528 C Lalia – Mincovňo Košice

Numizmatická zaujímavosť z roku 1527

Vedeli ste, že z roku 1527 poznáme z kremnickej mincovne denáre troch rôznych panovníkov? Dokážete zozbierať denár Ľudovíta II. Jagelovského z roku 1527, tu ide o posmrtnú razbu. Taktiež dokážete nájsť denár Jána Zápoľského z roku 1527 a tiež z mincovne Kremnica a do tretice dokážete nájsť aj denár Ferdinanda I. Habsburského z roku 1527 a tiež pôjde o mincovňu Kremnica. Aj takéto zaujímavosti dokáže priniesť zbieranie krásnych stredovekých mincí.

Záverom by sme radili uviedli, že bitka pri Moháči je skutočne významný historický míľnik, kde obzvlášť v strednej považujeme túto bitku za koniec stredoveku a začiatok novoveku. Rovnako aj v mincovníctve ide o veľký, historický míľnik, keď sa sa začína úplne meniť štruktúra mincí v obehu na našom území. Nastupuje nová dynastia, ktorá vládla na našom území až do roku 1918.

Pokiaľ máte radi numizmatiku a informácie o nej, tak nás sledujte aj na YouTube, kde prinášame pravidelné rozhovory o numizmatike.

Autor: Mgr. Michal Petríček, PhD.