Ako sa po rozpade Rakúsko-Uhorska rodili nové meny

Rakúsko-uhorská monarchia sa rozpadla po skončení prvej svetovej vojny na nástupnícke štáty. Definitívne sa za rozpad monarchie považuje dátum 31. október 1918. Dňa 28. októbra bola vyhlásená samostatná Československá republika z Prahy a následne sa k ČSR pridalo aj Slovensko vyhlásením Martinskej deklarácie z dňa 30. októbra 1918.

Pomerne komplikovaná situácia však nastala v menovej oblasti. Predsa Rakúsko-uhorská monarchia sa rozdelila na niekoľko nástupníckych štátov ako Československo, Rakúsko, Maďarsko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Po niekoľkých storočiach vzniklo aj samostatné Poľsko. Na území všetkých týchto nových štátov sa používala pôvodná mena Rakúsko-uhorskej monarchie. Emisným ústavom, teda emisnou bankou bola rakúsko-uhorská emisná banka. Práve emisná banka pôvodne pracovala s teóriou, že nepríde k rozpadu menovej únie a k vzniku jednotlivých nových mien v nástupníckych štátoch. Československo ako prvá krajina zakázala na svojom území obeh silne inflačnej desaťtisícovej korunovej bankovky. Na tomto mieste by sme radi uviedli, že už počas prvej svetovej vojny sa rozbehla v Rakúsko-uhorskej monarchií veľmi silná inflácia, o čom napríklad svedčí aj fakt, že veľa bankoviek z poslednej emisie Rakúsko-Uhorska je dostupných za pomerne nízke ceny. Ak sa zaujímate o bankovky Rakúsko-Uhorska, tak si pozrite aj našu ponuku, ktorú nájdete tu.

Československá menová odluka

Ako sme uviedli vyššie ČSR ako prvá začala s postupnými krokmi k menovému osamostatneniu. K zákazu obehu desaťtisícovej bankovky prišlo ešte v roku 1918, no a už v marci 1919 prišlo ku kolkovaniu bankoviek. Kolkovali sa rakúsko-uhorské bankovky, na ktoré sa lepili kolky zodpovedajúce jednému percentu hodnoty bankovky. Samotné kolkovanie prebiehalo v Československu v dňoch od 3. do 9. marca 1919. V niektorých častiach novej republiky sa kolkovanie predĺžilo až do 12. marca. ČSR sa rozhodla, že jej novou menovou jednotkou ostane koruna, a tak vznikla dňa 12. apríla 1919 koruna československá so skratkou Kč. Pôvodne sa uvažovalo aj o iných druhoch menových jednotiek ako frank, sokol a podobne. Neskôr sa postupne začali do obehu dostávať aj prvé československé štátovky, ktoré patria dnes medzi veľmi vzácne a hľadané kúsky. Ak Vás zaujímajú bankovky medzivojnového Československa, tak si pozrite našu aktuálnu ponuku. Pri menovej odluke Československa treba jednoznačne uviesť, že to zvládlo najlepšie zo všetkých ostatných nástupníckych štátov. Jedine ČSR nezachvátila po prvej svetovej vojne extrémna inflácia, čo súviselo s niekoľkými faktormi, medzi inými aj nástup tvrdej deflačnej menovej politiky prvého ministra financií, Aloisa Rašína.

5 Korún 1919

20 Halierov 1921 – prvá minca vyrazená v mincovni Kremnica po rozpade Rakúsko-Uhorska.

Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov

Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (ďalej len Kráľovstvo SHS) uskutočnilo finálnu fázu menovej odluky ako prvé. Predbehlo ČSR s finálnou fázou, za ktorú považujeme zriadenie vlastnej meny. V Kráľovstve SHS sa bankovky doslova len pečiatkovali a to v dňoch od 8. do 31. januára 1919. Z pečiatkovania sa tiež vynechali inflačné desaťtisícové bankovky. Dôležité je poznamenať, že pečiatok na bankovkách bolo veľa druhov a ich kvalita bola skutočne nízka, čo zapríčinilo rýchle falšovanie pečiatok. Falšovanie nabralo takých rozmerov, že v Kráľovstve SHS prišlo ešte k druhému označeniu bankoviek, kde sa už lepili riadne kolky a tie mohli lepiť len daňové úrady, banky a finančné riaditeľstvá. Od roku 1920 sa začali v Kráľovstve SHS vydávať prvé štátovky (rozdiel medzi štátovkou a bankovkou nájdete v článku o notafílii), ktorých hodnota bola v dinároch. Postupne sa zavádzali do obehu a v Kráľovstve SHS namiesto koruny už obiehal dinár. Ak vás zaujímajú bankovky Kráľovstva SHS, neskôr Juhoslávie, tak našu ponuku nájdete na e-shope.

Rumunsko

Rumunsko po Rakúsko-uhorskej monarchií prevzalo pomerne veľké územie. Išlo o oblasti ako Sedmohradsko, Besarábia a Bukovina. V týchto oblastiach boli v obehu pôvodné rakúsko-uhorské bankovky, ale v Rumunsku bol menovou jednou Leu. V nových územiach Rumunska sa jednoducho len stanovil výmenný kurz medzi rakúsko-uhorskou korunou a rumunským leu. Tu je vhodné poznamenať, že do častí Rumunska začalo vo veľkom prichádzať nové inflačné obeživo predovšetkým z územia Maďarska, dokonca sa za rumunský leu vymieňali aj vysoko inflačné desaťtisícové bankovky. Rumunská vláda len ťažko vedela zakročiť, keďže na nových rumunských územiach pôsobili pomerne dlho po skončení vojny ešte maďarské vojenské zložky. Rumunsku sa podarilo nakoniec nechať označiť bankovky pečiatkou s nápisom ROMANIA TIMBRU SPECIAL. Pečiatkovanie prebiehalo od 10. júna do 28. augusta 1919. Po opečiatkovaní bankoviek sa stanovil kurz 5 korún za 1 rumunský leu. Neskôr sa opečiatkované bankovky definitívne stiahli z obehu výmenou za rumunské leu. K výmene prišlo od 1. do 10 septembra 1920 a kurz bol v tomto čase stanovený na 2 koruny za 1 leu.

Poľsko

Rozpadom Rakúsko-uhorskej monarchie opäť vzniklo samostatné Poľsko. Poľsko chcelo pôvodne kopírovať československý model kolkovania bankoviek. Treba uviesť, že na poľskom území obiehalo niekoľko druhov bankoviek. Išlo o rakúsko-uhorské koruny, nemecké marky a ruské ruble. Už 4. marca 1919 bol zakázaný dovoz všetkých vyššie spomenutých bankoviek do Poľska. Postupne sa pracovalo na vládnom návrhu, ktorý riadil poľský minister financií Józef Englich. Žiadal, aby sa všetky bankovky opečiatkovali a z opečiatkovaných bankoviek sa malo obyvateľom strhnúť jedno percento ako daň. Následne sa im polovica obeživa mala zadržať ako štátna pôžička, ktorá by bola splatná do 1. novembra 1919. Toto by spôsobilo istú deflačnú menovú politiky a Poľsko by tak nasledovalo príklad Československa. Józef Englich zo svojho postu abdikoval a jeho nástupca Stanislaw Karpińsky celý tento návrh zmietol zo stola aj napriek veľkému odporu poslancov poľského snemu. Jednoducho sa všetky bankovky nechali v obehu, stiahli sa len 25 a 200-korunové, jednostranné bankovky. Postupne sa v Poľsku začala rozbiehať inflácia. Dňa 24. januára 1920 bola zriadená poľská marka a výmenný kurz bol 100 rakúsko-uhorských korún za 70 poľských mariek. V Poľsku postupne začala inflácia prerastať do hyberinflácie. V decembri 1920 sa na jeden americký dolár rátalo 590 poľských mariek a o tri roky neskôr v decembri 1923 to bolo už neuveriteľných 6,4 milióna poľských mariek. Dôvodov zlej menovej situácie po prvej svetovej vojne v Poľsku bolo niekoľko. Ako hlavný dôvod môžeme považovať zlú menovú odluku a následne aj reformu, ale pomerne silným dôvodom bol aj vojenský konflikt so sovietskym Rusko na východe krajiny. Menová situácia v Poľsku sa konsolidovala až 14. apríla 1924, keď bola poľská marka nahradená poľským zlotým. Pokiaľ vás zaujímavé poľské bankovky, tak si pozrite našu ponuku.

Poľsko 20 Marka 1919 FN

Maďarsko a Rakúsko

Špecifickými prípadmi menovej situácie po skončení prvej svetovej vojny, teda po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie boli Maďarsko a Rakúsko. Rakúsko-uhorská emisná banka aj po rozpade menového systému bývalej monarchie dúfala, že bude zachovaná aspoň menová únia medzi Rakúskom a Maďarskom, keďže vo Viedni a v Budapešti sa nachádzali centrá tohto emisného ústavu. V Rakúsku sa rakúsko-uhorská koruna udržala pomerne dlho. Bankovky sa v Rakúsku opečiatkovali nápisom DEUTCHOSTERREICH. Dňom 25. marca 1919 prestali byť bankovky bez pretlače zákonným platidlom. Rakúsko ako aj Maďarskom prišlo o veľkú časť územia a tieto dve krajiny stále živili enormný aparát úradníkov, ktorí reálne nemali žiadnu prácu. Rakúsko-uhorská emisná banka stále vydávala nové bankovky a tak prichádzalo k inflácií, ktorá začala naberať veľké rozmery. Veď do obehu sa púšťali štátovky s nominálnou hodnotou 500 000 korún a táto rakúska štátovka zodpovedala len 350 československým korunám. Rakúsko postupne aj s pomocou Spoločnosti Národov dokázalo svoju menovú situáciu stabilizovať. Od 1. januára 1925 bol zriadený rakúsky schilling, ktorý sa delil na 100 groschenov. Výmenný kurz bol stanovený na úrovni 10 000 korún za 1 schilling. Ak vás zaujímajú rakúske bankovky, tak si pozrite našu ponuku. Ponuku rakúskych mincí nájdete tu.

20 Korún 1913 pretlač

Rakúsko 100 Kronen 1912

Rakúsko 1000 Kronen 1924

V Maďarku nastala veľmi podobná situácia ako aj v Rakúsku. Dokonca spočiatku Rakúsko aj Maďarsko kooperovali spolu niektoré kroky menovej situácie. Maďarská vláda v Budapešti využila priestory rakúsko-uhorskej emisnej banky a tlačila nové obeživo priamo v nej. Maďarská vláda ponúkla Rakúsku spoločnú menovú úniu, avšak Rakúsko to odmietlo a uskutočnilo jednostrannú menovú odluku opečiatkovaním svojich bankoviek. Situácia v Maďarku sa skomplikovala po vyhlásení Maďarskej republiky rád, ktorej predstavitelia absolútne neriešili menovú situáciu. Jednoducho Maďarská republika rád ďalej tlačila nové bankovky na tlačiarňach pôvodnej rakúsko-uhorskej emisnej banky. Rakúska vláda dokonca vyhlásila bankovky za neplatné a falošné, keďže tlačiarne boli zapožičané z Viedne. Po potlačení boľševickej republiky v Maďarsku sa hodnota týchto bankoviek obyvateľov zrazila na 20% z pôvodnej nominálnej hodnoty. Maďarsko sa snažilo skonsolidovať svoju menovú situáciu, ale keďže malo problémy podobné ako aj Rakúsko (množstvo úradníkov a strata územia spolu s priemyslom na území Slovenska), tak aj v Maďarsku sa rozbehla inflácia, ktorú sa podarilo zastaviť až prechodom na novú menovú jednotku pengő. Pengő bolo zavedené až v roku 1924 a následný výmenný kurz bol stanovený na úrovni 12 500 korún za 1 pengő. Ak vás zaujímajú maďarské bankovky, tak si pozrite našu ponuku.

Maďarsko 10 Korona 1920

Maďarsko 100 Korona 1920

Záverom môžeme zhodnotiť, že Československo sa najlepšie vysporiadalo s menovou situáciou po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie. Ak vás tento článok zaujal sme veľmi radi a budeme sa snažiť priniesť ďalšie zaujímavosti zo sveta numizmatiky a notafílie.

Autor: Mgr. Michal Petríček, PhD.

Zdroj: PETRÍČEK, Michal. Menový vývoj prvej Československej republiky 1918 – 1938. Trnava: Filozofická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, 2021. ISBN 978-80-568-0441-4