Mince Márie Terézie 1740 až 1780

Zberatelia mincí Márie Terézie nám dajú istotne za pravdu, že ide o jedno z najzaujímavejších zberateľských období. Predsa Mária Terézia ako panovníčka je známa širokej verejnosti. V dnešnom článku si povieme niekoľko základných informácií o minciach Márie Terézie. Čitateľ sa v krátkosti dozvie o ťažkom nástupe na trón po jej otcovi Karolovi VI. Budeme sa zaoberať pomerne dôležitou menovou reformou, keď vznikla tzv. konvenčná mena. Na záver spomenieme niekoľko základných druhov mincí, ktoré sa razili práve za vlády Márie Terézie.

Nesmieme zabudnúť uviesť niekoľko informácií aj o tlači prvý bankoviek, ktoré sú zberateľom známe ako bankocetle a k ľuďom sa dostali prvý krát práve v rokoch 1740 až 1780, teda za vlády Márie Terézie.

Prevzatie moci po smrti Karola VI. Habsburského

Faktom je, že Karol VI. Habsburský zomrel bez mužského potomka. Už počas svojej vlády sa usiloval o to, aby pripravil podmienky na vládu svojej dcéry Márie Terézie. Dňa 19. apríla 1713 vydal Karol VI. cisársky patent známy ako pragmatická sankcia. Pragmatická sankcia mala zaručovať nedeliteľnosť Habsburskej monarchie a tiež umožňovala dediť aj po ženskej línii v prípade, že panovník nebude mať priameho mužského potomka.

Ponuku mincí Karola VI. Habsburského nájdete na našom e-shope tu.

Práve vďaka pragmatickej sankcií sa Mária Terézia po smrti svojho otca Karola VI. Habsburského stala právoplatnou dedičkou Habsburskej monarchie v roku 1740. Jej nástup a dedičstvo bolo hneď v úvode spochybnené. Hlavným rivalom Márie Terézie bol pruský panovník Fridrich II. Veľký, ktorý krátko po korunovácií Márie Terézie vtrhol vojensky do priemyselného Sliezska. Vojna o Sliezsko prebiehala v rokoch 1740 až 1763 a skončila sa porážkou Habsburskej monarchie, čím Sliezsko pripadlo k Prusku.

Prvé mince Márie Terézie

Hneď po roku 1740 sa v Habsburskej monarchií pokračovalo v razení mincí rovnako ako od úvodu vlády Leopolda I. Habsburského, ktorý zriadil dôležitú menovú reformu v roku 1659. O minciach za vlády Leopolda I. Habsburského sme písali článok, ktorý si môžete prečítať tu.

Prvými mincami Márie Terézie boli teda už štandardné strieborné toliare, pol-toliare, XV-grajciare, VI-grajciare, 3-grajciare a ďalšie drobné strieborné mince ako denáre, poltury a 1-grajciare.

Mária Terézia Denár 1751 KB – Mincovňa Kremnice – averz

Mária Terézia XV Grajciar 1744 KB – Mincovňa Kremnica – averz

Mária Terézia XV Grajciar 1744 KB – Mincovňa Kremnica – reverz

Dôležitá menová reforma – vznik konvenčnej meny

Hospodárstvo Habsburskej monarchie bolo skutočne vyťažené vojnou s Pruskom a stále bolo nutné zadovážiť značné množstvo financií. Postupne sa v strieborných minciach znižovala akosť. Toliare a pol-toliare po novom obsahovali už len 83,3 % striebra. Neustále existovali rozdiely medzi čistotou kovu mincí v krajinách Svätej Ríše Rímskej. Prišli pokusy o zjednotenie a vytvorenie spoločnej meny.

Dňa 21. septembra 1753 prezident Rakúskeho Mincového a banského dvorského úradu, gróf Karl Ferdinand von Kőningsegg-Eps a vyslanec Bavorského kráľovstva Johann Joseph von Baumgartner podpísali vo Viedni tzv. menovú konvenciu. Podľa tejto konvencie sa zaužíval termín pre novú menu – konvenčná mena. Dohoda sa týkala iba razby rovnakých druhov strieborných mincí. Z dohody boli vyňaté zlaté dukáty a drobné strieborné mince a lokálne razby.

Neskôr k dohode pristúpili aj ďalšie štáty, ako posledné v roku 1763 tak urobilo Sasko. Jedine Prusko odmietlo podpísať túto dohodu. Videlo v tom ohrozenie svojich mocenských záujmov. Postupne prichádza k razbe nových nominálnych hodnôt v Habsburskej monarchií. Ide predovšetkým o mince v hodnotách 5, 10 a 20-grajciarov. Mince v Bavorsku dokonca niesli nápis Ad normam conventiae (podľa pravidiel dohody). Zaujímavosťou je, že mince konvenčnej meny sa až do roku 1804 označovali drobných písmenom X za letopočtom.

Mária Terézia 20 grajciar 1774 B – Mincovňa Kremnica – averz

Mária Terézia 20 grajciar 1774 B – Mincovňa Kremnica – reverz

Dôležité je uviesť fakt, že samotné Bavorsko porušilo dohodu. Bavorsko znížilo akosť grajciarovej mince, aj keď toliare nechalo raziť stále podľa pravidiel konvenčnej meny. K porušeniu zo strany Bavorska prišlo rok po podpise dohody vo Viedni. Konvenčná mena sa tak stala de facto len menou Habsburskej monarchie, ale ide o jeden z prvých pokusov o zavedenie spoločnej meny viacerých štátov.

Razba medených mincí

Počas panovania Márie Terézie prišlo aj stálej razbe medených mincí. V Uhorsku vyšiel patent o razbe medených mincí dňa 16. marca 1761. V českej a rakúskej časti monarchie sa tak udialo ešte skôr a to 27. septembra 1760. Prevládali veľké obavy práve z toho ako bude obyvateľstvo nazerať na medené mince. Existovala tu značná negatívna skúsenosť z medenými mincami v obehu. Tzv. libertáše z povstania Františka II. Rákociho nezanechali dobré skúsenosti. Totiž po potlačení povstania boli medené mince Františka II. Rákociho vyhlásené za neplatné obeživo.

Medené mince Márie Terézie sa razili v pomerne veľkých rozmeroch. Predsa 1-grajciarová minca mala až 11,4 gramu a priemer do 27 mm. Nominálna hodnota mince bola jasne a zreteľne uvedené v strede mince a tak nebolo pochýb o akú mincu ide. Treba povedať, že medené mince sa počas vlády Márie Terézie skutočne udomácnili a obyvateľstvo ich začalo riadne využívať v platobnom styku. Z medi sa razili denáre, pol-denáre, poltury, grajciare, pol-grajciare a fenigy.

Mária Terézia 1 grajciar 1762 K – Mincovňa Kremnica – averz

Mária Terézia 1 grajciar 1762 K – Mincovňa Kremnica – reverz

Drobné 1-grajciarové mince, denáre a poltury, ktoré boli zo striebra sa postupne sťahovali z obehu a boli nahradené medenými razbami. Sťahovanie z obehu drobných strieborných mincí bolo ukončené dňa 1. októbra 1765.

Zavedenie papierových peňazí

S vládou Márie Terézie sa nám spája ďalší významný medzník v menových dejinách. Za ten s istotou môžeme považovať aj zavedenie papierových peňazí. Dôvod bol jednoduchý. Monarchia potrebovala finančné prostriedky na nákladnú vojnu s Pruskom o Sliezsko. Deficit štátneho rozpočtu v tej dobe tvoril až 13 miliónov zlatých. Prezident dvorskej komory gróf Hatzfeld navrhol vydať nezúročiteľné papierové peniaze. Ručiť za ne mali české a rakúske stavy. V cisárskom patente sa doslova uvádza, že cieľom bolo zadovážiť financie na vojnu a nebolo v pláne zaťažovať obyvateľstvom ďalšími daňami.

O zavedení bankoviek sme už písali a celý článok o bankovkách nájdete tu.

Dňa 1. júla 1762 prichádza k tlači prvých papierových peňazí na našom území. Dôležité je uviesť, že šlo o vysoké nominálne hodnoty. Najnižšia hodnota bola 5 zlatých, čo zodpovedalo 15 dennej mzde tesárskeho majstra, alebo za 5 zlatých sa dalo kúpiť až 900 vajec. Najvyššou nominálnou hodnotou bola bankocetla znejúca na 100 zlatých. Za takú sumu sa dalo poriadiť až 10 kráv.

Zaujímavosťou je, že bankocelte, ako sa prvé bankovky nazývali, nemuseli obchodníci v súkromnom sektore prijať. Povinnosť ich prijať mali iba štátne orgány.

Záverom

Záverom by sme radi uviedli, že zbieranie mincí Márie Terézie, ale aj jej manžela Františka Lotrinského je dnes veľmi populárne. V rokoch 1740 až 1780 sa mince produkovali v niekoľkých mincovniach. Poznáme značné množstvo rôznych druhov mincí. Nezabúdajme ani na krásne medaily, ktoré môžeme právom považovať za umenie razené v kove. Medaily Márie Terézie patria medzi skutočne krásne a obľúbené kúsky v celej Európe.

Ak Vás zaujímajú mince Márie Terézie, tak neváhajte a pozrite si našu ponuku tu.

Nezabudnite nás sledovať na YouTube, kde pravidelne pridávame zaujímavé informácie o numizmatike.

Autor článku: Mgr. Michal Petríček, PhD.